piatok 29. augusta 2008

Žena

Si neposlušné dievča

Žena z môjho

Rebra

Si tá čo otvorila mi poslednú čakru

Ukrižovala ma na

Pocite vášni

S k l a m a n i e

Čakala si snáď väčšie
S k l a m a n i e
To čo som ti ukázal
Bola len štipka tajomstva
Čo dokážem

Zabudni na budúcnosť
Nemysli na minulosť
Ži tomto živote všetko
Čo len dokážeš

Si žena v mojej predstave
Si skutočná a nie sen
Si to čo chcem
Sci-fi už nečítam

Všetko je iné

Bolesť už takmer necítim

Všetko je iné a nové

Odvrátená strana mesiaca

Je moje druhé tajomstvo

Strata vedomia ma

Pripravila na ten pôžitok

Čo nasleduje teraz je

Znásobenie všetkého

Čo som ešte nespoznal

Keď ťa vidím znova

Čas sa stratiľ v nás
Prenikol do hĺbky
Nášho života
Spoznal som ťa

Tvoje slová poznám
Čarovná veta doznieva
Mráz mi behá telom
Keď ťa vidím znova

Zastavil som čas
Vrátil som ti slová
Prekonal som seba
Verím tvojim očiam

Preklínam

Preklínam seba
Preklínam sa
Že som ťa našiel
A už ťa nemám

Preklínam seba
Preklínam sa
Že už si odišla
Že už si preč

Preklínam nebo
Preklínam zem
Že už ťa nemám
Že už si preč

Peklo v raji

Napadá ma veľa myšlienok
Ktoré nemajú konca

Prežil som peklo v raji
Som diabol alebo anjel strážny?

Pýtam sa ťa znovuVidela si moje krídla?
Nie som tu na toAby som sa bál

Ilúzia o živote

Masku si zvleč
Ukáž svoju prvú tvár
Rozkazujem nebu
Nech padá dážď

Ilúzia o živote stíchla
Máme tu nové ráno
Začína deň bez obrazov
Stíchol život nadránom

Premohol ma čas
Zatĺkol som posledný
K l i n i e c
Na kríži osudu

Všetko alebo nič

Ponúkol som ti
Svoje krídla
Len lietať oblakmi
Pozorovať svet
Vtáčími očami

Ukázal som ti inú
Možnosť ako ostatni
Teraz je tvoj čas
Na rozhodovanie
A zvíťazíť

To čo prekonávaš
Je aj mojou súčasťou
Je to všetko
A predsa nič
Zbytočné

Skrz na skrz

Oči mi blikocú ako nočné

Svetlá v meste

Bývam na zabudnutom mieste

Skrz na skrz píšem verše

Nie som ten vysnený inteligent

Som len duch vo svojom tele

Zočí voči

Od hlavy až k pätám
Prechádza celím telom
Až na miesta inak
N e p o z n a n é
Je to ako jasný blesk
Zo šíreho neba

Treba sa priznať
Skúsiť prejsť ohňom
Zahasiť smäď
Otočiť sa okolo
Svojej osi
Pozrieť sa pravde
Zočí voči
A hlavne nebáť sa

Netrvalo to dlho
Len čas strávený spolu
Trvá to však večne
A už je to iné
Som tu a ty tam
Ideme každý iným
Smerom

Leto

kto by povedal

že snehu nieto

rozdával som

kvapky piesku

pre radosť z

rozliateho snehu

Jar

jar mi fúka do vlasov

keď vchádzam záhradov

snežné lístky snežienok

blednú od radosti

z rozmarov počasia

Jeseň

všetko maľuje vo vnútri

jeseň farebňe sa so mnou hrá

farbičkamy maľuje si snár

o tebe viem to všetko

no vo vnútri nepoznám ťa

Uprostred

Slabé svetlo

zahaľuje tma

uprostred toho svetla

vidieť len tvár

ktorú stále nepoznáš

Dvanásť

Dvanásť a nie menej

futuristický dej

nič viac ako tento sen

žijem a prežívam

teba v myšlienkach

v ten deň keď si odišla

Slnečný kameň

Démonické nálady

Striedajú sa vo mne

Ako sny

V slnečných dňoch

Mesiac na obzore

Je čas urobiť

Niečo hlúpe

Jarná rosa

Sľnečný kvet

darujem ti z lásky,

keď jarná rosa

padne ti k nohám.

Vtedy život

je krásny

keď nieje prázdny.

Zázrak v daždi

Príde ten deň keď
Po búrke vide slnko
V uliciach bude žiariť oheň
Budeš to čo ma zachráni

Že neveríš v nebo
To ti odpustím
Ty si môj zázrak
Keď som stál v daždi

Uvidíme slnko
V zatmení mesiaca
Hviezdy nám budu padať
Do dlaní

Hodiny

V deň keď
skončil sa sen
zaspával som sám
v cudzom svete
ráno v priestore
a čase
hodiny ukazujúce polnoc
dezorientácia a čakanie